TEETH - The Will of Hate
Brutální disonantní death metalové rašeliniště. Album, které je hlavně hutné, zatěžkané a dusné. Tísnivý lehce doomový drtikol nepolevující v intenzitě a tlaku.
Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
Potrebujete prečistiť uši kvalitnou extrémnou muzikou? Pre jarné mesiace roku 2008 niet lepšieho riešenia než práve vychádzajúci debutový album veselých chlapcov z Kalifornie, ktorí si hovoria SUICIDE SILENCE. Okolo týchto faganov sa dejú priam neuveriteľné veci. Po vydaní EP "Suicide Silence" v roku 2005 boli kritikou vynesení do nebies. Očakávania ešte viac vystupňovali intenzívnym koncertovaním po boku takých zavedených značiek ako DARKEST HOUR, UNEARTH, DESPISED ICON alebo WALLS OF JERICHO. Správne načasovanie fanúšikovského šialenstva napokon prinieslo 94. miesto v rebríčku US Billboard Top 200, čiže absolútne najvyššiu priečku debutového albumu v histórii vydavateľského kolosu Century Media. Treba povedať, že kupujúca masa amerických priaznivcov drsného metalového nášupu má v tomto prípade celkom dobrý vkus.
Na svoj vek sú SUICIDE SILENCE nadpriemerne inštrumentálne a tiež aranžérsky zdatní. Tučným základom ich hudobného výrazu sú ťažkotonážne gitarové riffy niekde na pomedzí brutálneho death metalu vystrihnutého v strednom tempe a hácéčka v štýle HATEBREED, ktoré skvelým spôsobom vynikne najmä pri živých vystúpeniach. Do toho mládenci vrážajú grindcorové kliny s takou vervou, že priaznivci severských zverstiev ROTTEN SOUND alebo SPLITTER nestíhajú utierať sliny. Zbesilé sypačky náhle prechádzajúce do zdrvujúcich zásekov a kvílenia gitár priam v štýle nestorov IMMOLATION, vyšperkované drobnosťami majstrov (gitarové sólo v závere krutej paľby "No Pity For A Coward") a nad tým všetkým neskutočné hrdelné cvičenia potetovaného výrastka Mitcha Luckera. Odkiaľ ťahá všetok ten záhrobný growling a grindové škriekania orangutana so soľou v zadku, to zostáva obrovskou záhadou. Keď som už spomínal kanadských machrov DESPISED ICON, s ktorými SUICIDE SILENCE okupovali spoločné pódiá, netreba zabúdať na paralelu medzi týmito extrémnymi spolkami. Kým DESPISED ICON pútavým spôsobom mixujú death metal a hardcore, SUICIDE SILENCE na to idú podobnou, no predsa len o trochu prirodzenejšou formou - ich prechody medzi deathom, HC a grindom sú menej násilné, ucelenejšie, bez zbytočných rušivých hrán, jednoducho kompaktnejšie.
SUICIDE SILENCE sú veľkou nádejou svetovej extrémnej muziky. Ak dokážu stvárať takéto veci už na debutovom albume, v budúcnosti nám pripravia rozhodne ešte nejedno prekvapenie. Ďalšou výraznou métou v ich kariére bude prvé európske turné spolu s PARKWAY DRIVE a BURY YOUR DEAD v apríli a máji tohto roku. Ak sa nevyhne Prahe, kolegovi Dalasovi vrelo odporúčam kvalitný kotol na vypotenie post-rockových feromónov.
Brutálny death metal mixnutý ešte brutálnejším grindom, podávaný s patričným mladíckym entuziazmom a v prvotriednom zvukovom balení. Debut s veľkým D.
8,5 / 10
Mitch Lucker
- spev
Chris Garza
- gitara
Mark Heylmun
- gitara
Mike Bodkins
- basgitara
Alex Lopez
- bicie
1. Revelations (Intro)
2. Unanswered
3. Hands Of A Killer
4. The Price Of Beauty
5. The Fallen
6. No Pity For A Coward
7. The Disease
8. Bludgeoned To Death
9. Girl Of Glass
10. In A Photograph
11. Eyes Sewn Shut
12. Green Monster
13. Destruction Of A Statue (Hidden Track)
No Time To Bleed (2009)
Green Monster (EP) (2008)
The Cleansing (2008)
Suicide Silence (EP) (2005)
Datum vydání: Úterý, 18. září 2007
Vydavatel: Century Media Records
Stopáž: 44:02
Produkce: John Travis
Pohodička. Skvělý zvuk.
Brutální disonantní death metalové rašeliniště. Album, které je hlavně hutné, zatěžkané a dusné. Tísnivý lehce doomový drtikol nepolevující v intenzitě a tlaku.
Jedna z desek roku 2024, ke které se od jejího vydání pravidelně vracím. Trojlístek dospělých punkáčů z Toronta do svého posledního alba nalámal přístupné noiserockové hitovky plné romantiky i grungového surealismu.
To dojení vyschlého writer’s roomu je do nebe volající. Nových nápadů je pomálu, zato jsou rozmazané na dvojnásobek. Nekonečné plebiscity jsou ubíjející, nové hry vizuálně průměrné a když se to rozjede, přijde očekávatelný cliffhanger. Opouštím hru!
Tahle americká parta zní úplně jako revival starých JUDAS PRIEST, i ten vokál jako by patřil samotnému Halfordovi. Je to taková zasmrádlá mršina, ale překvapivě mě celkem bavilo si to poslechnout. Jestli do toho půjdu podruhé ale fakt nevím, spíše ne.
4 disky. 58 skladieb. 75-stranový booklet. Len CD a LP, žiaden streaming. Steven Wilson sa vybral zboriť mýtus, že 80’s boli umeleckou pustinou: Od THE CURE a JOY DIVISION po zabudnuté britské spolky, funguje to na ploche vyše 5 hodín. Povinné počúvanie!
Dobre to robí táto švédska superskupina. Melodický death metal vo veľmi prístupnej, niekto by zbytočne hanlivo povedal kolovrátkovej, forme. Na druhom albume v ešte zrelšej a lepšej podobe. Teším sa na ich tohtoročné koncerty!
Daniel Cavanagh asi chtěl stvořit Anathemovské album, ale utopil se v klišé. Příjemně to odsýpá a zvuk i provedení se dají těžko kritizovat, ale je to tak nepůvodní a otřepané, že to úplně kazí emoce, které by jinak určitě fungovaly. Sem se vracet nebudu.